Švajčiarsko-Chorvátsko Istria 24.8. - 2.9. 2006

Tak ako minulý rok, ani tento sme si nenechali ujsť letnú bajkovačku mimo baraku. Plán predbežne určený na Švajčiarsko-Taliansko-Chorvátsko sa zmenil a Talianov sme vypustili. O to viac na nás mohli pôsobiť Švajčiarske kopčeky a Chorvátske vlny.
Štvrtok 24.8. na obed sme vyrážali s cieľom švajčiarsky Brigels. Po ceste pár krát zapršalo, na hraniciach nás nevrátili pre prekročenie počtu alkoholu na hlavu a tak nás Brigels vítal dažďom o 1/2 noci so zatvorenou Cantinou, v ktorej sme mali bývať . Prenocovanie v aute sa nekonalo, keďže sme natrafili na Lauru, ktorú dovtedy nikto nepoznal, no od toho večera sme boli permanentne v kontakte. Vysvitlo, že je priateľka Lukášovho dobrého kamaráta Erika, ktorý sa nám postaral o program na ostatných pár večerov. "Chalani vy ste odkiaľ prišli?", bola Laurina veta toho večera ako sme stiahli lahvinky vínka, bažanta, slivku len na koštovku. Tá jej robila trošku problém ale ináč sa nedala opiť Kanaďanka jedna :-). Na záver sme to kapurkovali acidkom. V dobrej nálade nás zložil spánok ako polená. Predviedli sme najrýchlejší nástup do spacákov a v zlomku sekundy nás nebolo.

V piatok ráno 25.8. čistá obloha, krásne zelené lúky, fantastické domčeky, prostredie ako z katalógu a my pripravení zdolať prvý kopec Arosa hneť za mestom Chur. Naložení v novučičkých handrách sme nastúpili na stúpanie, ktoré nás utvrdilo v tom, že nerozjazdení uderiť na začiatok cca 6 km dlhý 11 % kopec bolo z číreho nerozumu. Ale vďaka kolektívnemu snaženiu a vzájomnej podpory sa nám podarilo dôjsť na náhornú plošinu kde stúpanie povolilo a v húpačkach sa pred nami odkrývali alpské panoramata. Dosť silné zážitky (pre mňa nie moc príjemné) v nás zanechali tunely, kde hukot áut pôsobil skľučujúco a každý bol rád keď sme z tunela vyliezli. Cesta hore viedla len jedna a tak sme po očku kontrolovali zjazdík, aj keď pri toľkých zákrutách sa to nedalo zapamätať. 6 km do konca nás znova preverilo- stupáčik podobný úvodnému a ako útecha pred záverom pôsobila búdka s nápisom "už len 6 Kurven do Arosa". Samotná dedinka bola zastrčená medzi kopcami s jazerom a množstvom lyžiarskych vlekov všade naokolo. Po krátkom oddychu sme sa vyzbrojili proti vetru a pustili sa do nádherného zjazdíku po 365 zákrutách. Moju nedôveru k tomuto číslu potvrdili Tomášove počty, keď na 5 km narátal zhruba 60 zákrut. Celkovo nám cesta hore trvala asi 2 hodiny aj s prestávkami.
Večer učíme jedného Švajčiara ako sa správne vysloví Dvořák a po dákom tom poháriku sedím za klavírom, Dvořák s flautou v ruke, Tomáš na gitare a zažívame kolorit domácich akcií mladých Švajčiarov.
DST:62,12/AV:19,84/MX:61,6/TM:3:12

Sobotu 26.8. po "náročnom" prehováraní Lukáša, zjazdujeme dole Brigelským kopcom smer Disentis. „Nenávidím tieto skur... poje... zjazdy dole! Ja pôjdem jazdiť do Maďarska !“ bola Lukášova informačná hláška po dôjdení dole na hlavnú. Okrem tohto kopca, ktorý si nás počkal na spiatočnej ceste sme si vychutnávali ce

stu popri Rýne, výhľady na ľadovec, zaujímavý most a slniečko, ktoré svietilo v kuse už druhý deň. V Disentise sme si s Tomášom len povzdychli pri križovatke na dva alpské passy a stočili sme to späť. Tu v dlhých tiahlych klesaniach som si dovolil testnúť nové pneu a v klopení zákrut mi zavadzala Xsara, ktorú som tlačil pred sebou asi v 50 a netrúfol si ma predbehnúť nikto. Brigelský kopec mi trval 34 minút, mal dĺžku 5 km a tacho ukazovalo 8 priemerku s kadenciou 43. Večer sme koštli v reštike miestnu špecialitku – Capuns.
DST:54/AV:20,71/MX:61,7/TM:2:36

Nedeľu 27.8. relaxujeme. Doobeda prší a poobede regenerujeme v kúpeľoch Vals s Erikom a Laurou. Striedame bazény s teplotou vody 14, 32, 33, 35, 42 °C, spievací bazén kde hmmmkaním vznikala silná ozvena, bazén plný voňavých lupienkov, bazén odkrytý pod zamračenou oblohou, 3-úrovňovú mokrú saunu, lehátka s výhľadom na hory a logneme si aj z prameňa minerálnej vody z parádnych medených pohárikov. Celé kúpele boli povykladané kameňom, prezliekarne mali kožené sedačky a skrinky z perfektne lakovaného dreva. Lukáš si splnil ďalší puntík po 365 zákrutách nás dotiahol do týchto parádnych kúpeľov.
Na spiatočnej ceste skontrolujeme miestneho sedliaka a jeho marišku v záhrade. Zdá sa mi to ako úplne bežná vec v týchto končinách, 6 koreňov može doma pestovať každý :-).

Pondelok 28.8. sme s Tomášom uderili bajkovú cestu do Vals a Lukáš odchádzal autom na nákupy do Chur. Počasie bolo zamračené a chladno. Cesta z hlavnej do Vals sa ťahala popri riečke s niekoľkými galériami, vodopádmi a za kúpeľmi smerovala k jazeru Zervrella. Výdatné stúpanie pokračovalo úzkym tunelom na semafor pre autá aj peších - čistý strach. Nás ale obrátil začínajúci dážď. 20 km zjazdík dole som absolvoval MX 80 s jednou serpetínkou na hranici. Predsa po treťom dni nám tie točky už išli lepšie a cítil som sa istejší-alebo ?odvážnejší? na nových gumách. Celú cestu jemne popŕchalo a pred odbočkou na Brigels nám prišiel vhod Lukáš vracajúci sa z Chur. V už slušnom daždi sme naložili bajky do auta a nechali sa celkom zachladení vyviesť hore.
DST:80,24/AV:25,63/MX:80/TM:3:10
Večer sme sa najedli u Lauri, rozlúčili sa a uháňali cez Lukmanierpass, Talianske Lugano až do Voziliči.

Ráno 29.8. o 3:45 som vystriedal spiaceho Lukáša za volantom v Rijeke. Do Voziliči sme dorazili okolo 5:00 a prespali v aute až pokiaľ sa nezobudili domáci. Po ubytovaní pokračovalo naše spanie až do poobedných hodín. Toho to dňa nemal asi nikto chuť bajkovať a tak leňošenie na pláži v Rabaci padlo všetkým vhod.

Stredu 30.8. nás už očakávali chorvátske cesty. Stúpanie na vrchol kopcov na tomto polostrove ničím nezaostávalo za alpskými. Niekoľko krát sme stáli a rozmýšľali, či tá úzka cesta je tou správnou kadiaľ ísť. No Lukášova intuícia pre správny smer sa opäť potvrdila. Na vrcholkoch nás očakávali ruiny starých barakov a po slušnom zjazdíku dobre padli figy ktorými nás pohostil pri ceste postávajúci domáci. Lukáš si zapózoval pri Mercedese sťa by manekýn a už sme šliapali až do Voziliči. Večer nám predviedol, že nie len pózovanie je jeho silná stránka, ale aj v kuchyni to chalan vie. Príjemnú náladičku nám spravili asi 3 litríky vínka od domáceho, ktorý sa pýšil zlatou medailou za najlepšie vínko svojho druhu v tomto regióne.
DST:58,3/AV:21,8/MX61,1/TM:2:44

Štvrtok 31.8. ja s Lukášom na aute - cajgle naložené vzadu, Tomáš bajkom schádzame na kompu Brestova, pozrieť si ostrov Cres. Po nalodení plavba trvá asi 15 minút a už je tu prvé stúpanie o dĺžke 10 km, čo nás zavedie

na vrcholky ostrova, kadiaľ pokračuje cesta s parádnymi panoramatami, znova klesá, stúpa a už vieme, že naspäť to nebude žiadna oddychovka. Ostrovom, vedie len jedna jediná cesta, táto.Za zmienku stojí Lukášova kríza, ktorú chytá tak v polke cesty, párik anglánov, kotrí -naložení baťohmi - s nami šliapu spoločne jedno stúpanie za mestom Cres. Na konci ostrova v meste Osor dávame pauzičku, prejdeme starobylou časťou mesta a hurá spät. Pozor na ochotu miestnych reštík, kde každý frfle ak chcete bajk opriet´ niekde na terase. A tak až na tretí krát nachádzame príjemného čašníka, ktorému naše velocipedy nevadia. Výdatne posilnení baraním vývarom uháňame na kompu. Na Istrii vystupujeme za tmy. Z privátu si odskočíme do marketu na parmezán a príjemný deň ukončuje Lukáš svojimi báječným špagetami.
DST:120,4/AV:22,5/MX:61,6/TM:5:28

V Piatok 1.9. vzhliadne, skoro priam modrá lagúna, zátoka odporúčaná domácim, naše originál bajkersky opálene „vyšportované“ :-) telá. Doprajeme si to čo sme minulý rok nestihli. Kúpanie v mori a skoky z útesov. Sobotu 2.9.sa pomaly a isto dovolenka stáva minulosťou. Návrat domov je nenávratne tu.

Fotogaléria

(Majo 06)