Sereďmaratón 2006
Sereďmaraton 21.5.2006 sme neplánovane absolvovali ako prípravu týždeň pred JK. Neznalí trate, len predpokladané úseky z rozprávania kamoša nám napovedali o zvlnenom profile a keďže dĺžka bola prijateľná 100 km, stáli sme v nedeľu v zamračenom ale nie studenom počasí na štarte ja, Tomáš, Lukáš. 20 minútové čakanie, kde usporiadatelia čítali prezenčku z nepochopiteľného dôvodu, asi kontrolovali účastníkov slovenského pohára master si mohli odpustiť. Maratón bol oficiálne zaradený ako pretek, či sú prítomní aj hlavní favoriti nezisťovali, nás zabudli :-).S heslom MFV (máš fp... vyholených) sme vyštartovali z ulíc Serede smer Hlohovec. Hneď z voleja sa šliapalo slušné tempo 40km/hod a s prehľadom nám vlastným sme kontrolovali zadné pozície štartového poľa. Balík sa svižne predieral rovinkou na Hlohovec, účastníci občas bez rozumu brzdili a močili po krajoch cesty čim spôsobili pekné vlny na krajoch balíka. Podaktorí hádzali aj foťáky pod kolesa ;-) v dobrom úmysle zvečniť nezabudnuteľné okamihy atmosféry balíka. Ostrý štart za hlohoveckým kruháčikom odštartoval pretek :-). To bola už naša "pretekárska" trojica roztrhaná Tomáš vpredu, ja v strede, Lukáš vzadu. 
Od Hlohovca až po Havran sa cesta húpala po chladených 12stkách, ktoré tak neznášam. Zaradený v balíku s partiou od športreportu som mál založené a priemerka neklesala pod 30 km/hod. Na Havrane mi utiekli a ja som mierne vyšťavený šliapal na vrchol. Na moje prekvapenie ma Tomáš čakal hore. Bol som rád, predsa „ve dvou se to táhne líp“. Avizovaný bufet asi organizátori mysleli búdku ktorá tam je po celý rok a predávajú v nej všetky možné tekutiny aj jedlo. Vypýtal som si čistú vodu a pokračovali sme zjazdíkom do Piešťan. Havran som išiel prvý krát a milo ma prekvapil hlavne do Piešťan to je zopár hadích košiek.
Odtiaľto už po rovinke s vetrom do čela a z boku sme obehli zopár samotárov až do Hlohovca. Tu sme sa trochu oprdeli na kruháku, keďže nikto netušil kadiaľ pokračovať. Domáci nás naviedli a zrazu pred nami vyrástol stupáčik na hlohoveckú vyhliadku. Kopec avizovaný ako malá Kolumbia potešil svojim stúpaním aj dĺžkou. Našim turistickým tempíčkom bol zdolaný relatívne dobre dokonca sa mi podarilo predbehnúť chalana v parádnom drese Gerolsteiner. Cestou hore ma ešte podpichoval chlapík v zberáku vraj „ čo mi má naložiť?“. "...ideš do kelu tých 20km už prejdem aj pešky". Tomáš to šliapal stále v predstihu a zdal sa mi dosť v pohode stále tak 200 metrov predo mnou čo si udržal až do cieľa. Ešte nám zostali dve chladené dvanástky v Bojničkách a Dvorníkoch a vytúžený finiš v Seredi ukončil
túto príjemnú akciu.
O par minút po nás prišiel aj osamelý vojak v poli Lukáš, ktorý si zaslúži pochvalu za individuálny výkon a vytrvalosť, keďže celý maratón si odbil sólovou jazdou.
Tacho mi ukázalo Dst:102 km, av 27.36,tm 3:46.Na záver sme si pozreli tombolu, neušlo sa nám nič z množstva cien zaujímavá bola igelitka cukru a šampanského. Prvý ročník tejto akcie síce postrádal bufet a lepšie označenie trasy ale za ten peniaz štartovné 100 Sk sa to dalo vydržať. Myslím si, že dobré preverenie formy pred JK. Tak teda o rok a možno aj za vašej účasti velocipedisti.
(Majo 06)