Nitriansky cyklomaratón v roku 2001 bol, ak sa nemýlim, prvou cestnou maratónskou akciou v nitrianskom okruhu. Jeho čas konania (6.októbra 2001) dodal jeho prvému ročníku aj perfektnú, farbami jesene preštrikovanú kulisu. Tak padlo rozhodnutie si na záver – na moje pomery - maratónsky bohatej sezóny, dopriať 140km okruh Tribečským pohorim. Na akciu som sa prihlásil zatiaľ iba ja, Marcel mi zato urobil cyklodoprovod deň pred z BA do NR a jeho štart do maratónov bol len otázkou krátkeho času. Majo bol novopečený galuskáč a svoj prvý krst už mal tiež za sebou, keď sme si trasu maratónu zhruba odjazdili dva týždne vopred. Myslím že bola nezabudnuteľná a dúfam že sa o nej raz na webe aj rozpíše….
Tým pádom som sa mohl tešiť z plnej servisnej podpory osádky tmavomodrej felicie. Ivana, Martina, Marcel a Majo boli pripravení vydať sa po tej najneschodnejšej ceste, len aby mohli po mne hodiť bidonom vody, prípadne milým slovom. Štart bol v kempe, v Kostoľanoch pod Tribečom. Základný tábor sme rozložili na chate v Jelenci. Tam sme dorazili už predvečer spolu s Majom. Ako inak na bikoch. Zvyšok tímu bol na ceste a trochu meškal. Tak sme so studenými nohami a teplým čajom strávili pekný večer medzi štamgastami v miestnej krčme.
Na štart ráno som to strihol skratkou po lesoch. Tam už podupávalo slušný počet ľudí. Za krátko bolo odštartované a vzhľadom na prítomnosť pár ambicióznych skororeprezentatov bolo od začiatku nasadené vražedné tempo. To urobilo na hupoch do Zlatých Moraviec s balíkom svoje, takže do tribečských dolín sme vchádzali roztrúsení do malých skupiniek. Dokonca aj moje doprovodné vozidlo malo čo robiť aby sme sa stretli aspoň pod Veľkou Lehotou. Zatiaľčo jeho osádka potom spoznávala nedostupné krásy Tribečských Vrchov, ja som si vychutnával krásne stúpania a zjazdy až do Novej Bane. Tam prudká doľava a cez Pílu a Veľké Pole až do Oslan. Tu sme sa našli traja s podobným stupňom zničenosti a tak sme pokračovali ďalej krátko proti vetru do Veľkých Uheriec. Odtiaľ hurá na preslávený Rázdiel. Hore občerstvovačka (jediná na celej trase) a potom už len nekonečný zjazd cez Skýcov, Topolčianky až do Zl. Moraviec. Už sme
A veru že boli viac ako očakávane. Organizátori totiž pozabudli zriadiť viac občerstvovačiek a celkovo bola celá organizácia očividne smerovaná na pár jedincov, bez ktorých by sa možno ani neodštartovalo…Štartovné zas až tak symbolické nebolo, aby sa to dalo vybaviť jednou horalkou a banánom. Môj prípad to naštastie nebol (vďaka mojim anjelom strážnym), ale dosť ľudí malo problém zohnať už len tú vodu. Na druhej strane výber trasy ani lepší nemohol byť, a skutočnost, že v regióne chudobnom na podobné akcie niekto niečo podobné postaví na kolesá, bola viac ako potešujúca.
Pár fotiek nájdete vo fotogalérii a pripájam aj výsledkovú listinu.
(Ďuro 06)