Po výplachovej horalovskej premére vo Svite, sa ďalší horský cyklomaratón - tentoraz skoro pod oknami v mojej prechodnej domovine doslova ponúkal ako bonbónik na záver sezóny. Prečo nie, povedal som si a po skúsenosti z tatranských bahenných radovánok som začal so zaklínaním všetkého, čoby mohlo dážď a blato len pripomínať.

Nakoniec všetko dopadlo nad očakávamie a explózia babieho leta v ten deň garantovala, že si šikovne vymyslenú trasu, rozdelenú do troch okruhov užijeme pekne v suchu. A kto iný by v tom mohol mať ešte prsty ako starý známy Peter Q. Tento rok je to už naša tretia spoločná akcia a musím povedať, že nato že sa vidíme len na štarte a v cieli sa celkom dobre dopĺňame.

 

Štart, cieľ a celá trmavrma okolo je sústredená v dedinke Spiegelberg, zasadenej v hlbokom franskom lese. Naše duo, doplnené o Petrovho odborárskeho kumpla, Ralfa sa za vykúkajúceho slnka vydáva spolu s ďalšími stodvadsiatimi na 83 km lesných a poľných ciest, prešpikovaných strmými zjazdmi a ešte strmšími výjazdmi. Asfaltka sa s nami lúči velice rýchlo a už stúpame lesom, tiahlou šotolinkou. Petra Q. detekujem podľa jeho typického drsného prevodu a striedavo si ukazujeme chrbát. Prichádzajú prvé technické hupy a ja som tak rád že som stihol nahodiť novú zadnú mišelinku...

Petrovi Q. na chvíľu odchádzam. Fakt ale len na chvíľu, lebo hneď nato strácam v zadnej gume to najcennejšie. No hádam nie! Dva roky nič a teraz keď som sa akurát dostal do tempa musím do boxov. Zasr..tý až po uši, po výmene duše nahadzujem koleso a frčím ďalej. Akurát ma doháňajú borci zo strednej trasy. Skúšam sa ich lapiť ale kdeže kdeže zlatá rybka! To je kamaráde iný level. Mašírujú ani ícečko, že sa im až s kazety práši. Nechám teda tento karbónový expres odfrčať. Skôr ako dorazím prvé kolo, užijem si pekný bahenný davnhil, kde môžem kmásať riadidlami ako len chcem, bajk poslúcha len zákony fyziky. Tá výživná 10 percentná rampa čo nasleduje, by sa ešte dala vyplaziť, keby sa hneď nelámala do štipľavo padavého singláku, poprekladaného koreňmi. Alebo ten hajspííd, keď sa v šotolinovej pravotočke dobrzďovalo zo 60-ky na udržateľných dvadsať. V nájazde do druhého kola si neviem predstaviť že ma toto všetko čaká ešte dva krát. Doháňať zameškané sa nevypláca, ale vysvetľujte to zúfalcovi po defekte. A tak v druhom kole lezie na mňa pekne nebadane malá krízička. A keď sa pridá k tomu hlad, tak ako hovoria priatelia Germáni (nie gurmáni) - môžeš si o chvíľu ťahať parkschein. Doťahujem Ralfa, ktorý ma toho tak akurát a po tomto kole to balí. Aspoň nejaká satisfakcia, keď už sa tu takto plancem, číhajúc za ktorým stromom na mňa vykukne občerstvovačka. Konečne môžem dotankovať a vôbec sa neostýcham demonštračne vycvaknúť z nášlapov a dať telu signál, že banány a tyčinky sa už rúúútia. Stojím tu z borcov maratóncov takto asi jediný, ostatní len uchmatnú a fujazdia ďalej. To som si myslel že bajkové maratóny sú viac do pohody! No veruže mi tá mikropauza prospela! Tesne pred koncom druhého kola ma doťahuje jeden z dvojkolových chrtov a podarí sa mi za ním uvisieť. Eufória prichádza, keď idem o chvíľu  pred neho. Naa, sieh mal, es geht doch! Tretie kolo a Peter Q. stále v nedohľadne. Klobúk dolu, na päťdesiatnika mi dáva celkom na frak. Do eftéčky ho veru nechceme, že! Teraz mám však iné starosti a vôbec neváham pár bahenných výjazdov vytlačiť. Okrem toho prešmykač, teraz vo verzii bahno 1.0, zhadzuje na vyprošťovák len keď ho s citom nakopnem a vzadu radím nahor len štýlom dva hore, jeden dole... Aspoň že to maratónske pole trochu poriedlo a ja si môžem v najkrajších úsekoch ísť svoju stopu. Citeľne sa mi ide lepšie ako kolo predtým. Už mi v hlave poletuje len tá chladená desina a jedna zabijácka stojka tesne pred cieľom. Plný eufórie vykmitám horskú prémiu na tom najľahšom čo kazeta dá, a aj ten singlák registrujem už len x-tým zmyslom. V cieľovej stojke ešte beriem desiaty skalp tohto kola a po piatich hodinách a nejakých drobných sa nezadržateľne rútim do cieľovej pásky.

 

Peter Q. je už fuč a večer sa dozvedám, že sa mu podarilo v jednom zjazde zaľahnút a s načatou kľúčnou kosťou ešte doklepol posledné kolo. S fixovanou pravačkou sa teraz preškoľuje na ľaváka a už sa nemôže dočkať kedy si zas poriadne našlapne - obojručne. Dovtedy, Gute Besserung, Peter Q.!

 

Fotogaléria / Výsledky / Video1 / Video2 / Link

 

                                                                                                                       (Ďuro)