Croatia Istria 24.8.-28.8.2005
23.8.2005 Ut: 18:30 balíme. Podľa predpovedi počasia ideme do Chorvátska - Dubrovník, hlásia tam slnko aspoň na 3 dni. Pred polnocou prichádzame na Balaton mestečko Keszthely kde prespíme u Lukášovho aza kamaráta Tomáša. Večer na izbe nám nedá spať kruté zistenie, kartón piva ktorý kúpil Lukáš je nealkoholické-ÚPLNE ZLE !
24.8.2005 St: Po raňajkách v hoteli, ktorý dýcha čistým socializmom a mne strašne pripomína pioniersky tábor v NDR, zbehneme pozrieť Tomášov kiosk pri Balatone a pokračujeme ďalej. Obloha je stále zatiahnutá ale neprší. Okolo obeda prechádzame Chorvátske hranice. Hneť za hranicou tečie rieka Trnava. S vychádzajúcim slnkom 
sa zlepšuje aj naša nálada a moja holka si to šinie kvalitnou dialnicou. Diaľničná návesť ukazuje smer Split - Rijeka a my na poslednú chvíľu meníme pôvodnú trasu z Dubrovníka na Rijeku. Slnko začína piecť. Vchádzame do Rijeky, paráda z hor prudký zráz mestom rovno k pobrežiu, morské panoramata široko ďaleko. O 16:00 kotvíme vo Voziliči poľa tabule Zimmer frei, ubytovávame sa a prší. Do 1/2 hodiny vychádza slnko, cesty uschnú je to jasné náš cieľ zajazdiť si niekde hocikde inde ako doma sa plní. Domáci nás upozorňuje, že je to tu kopcovité čo potvrdzuje hneť prvý stupák z Voziliči cca 6 km smer Labin. Z Labinu dole po prvých hadích koškách sa spúšťame na Rabac, zátoka, pláž, kopce, hadie košky všetko hrá .Pomotáme sa pri pláži a stúpame naspäť na Labin. Teraz si pozrieme aj hrad na vrchu mesta, kde vedie hradská z mačacích hláv. V hradbách je spleť úzkych uličiek, kde nieje možne ísť bajkom a tak klepkáme kuframi po kamenných kockách. Vraciame sa na ubytko, obaja spokojní s prvým výjazdom. Hladní ideme na pizzu s ťažkým sirom, to nieje chyba Chorváti asi nemajú Y ako dobre...
DST:33,96/AV:19,7/TM:1.43
25.8.2005 Št: V pláne máme Pulu 53 km od Voziliči. Cesta má stále stúpania, serpentíny, hadie košky a spol. Za Labinom sa asi na 8 km odkryje rovinka, jedna z mála. Do Puly klesáme z kopcov v meste sa nachádza Koloseum dáme foto prejdeme sa po pešej. Predpokladám, že frčíme späť no Lukáš zavelí Rovinj. Mesto je do 30 km od Puly popri pobreží. Točíme peknú priemerku 30 km/h a tu nás predbiehajú dvaja vyholený na MTB, pokrútime hlavou a ideme si svoje :-). Mesto je krajšie ako Pula, záliv s parádnou loďou, domy vstavané do otvoreného mora, prístav plný lodičiek. Nikto netuší čo nás čaká za cestu domov a tak vyrážame smer Žminj. V nohách tak 100vka a kríza, hlaďák je tu no záchrana je v miestnom markete vďaka banánom, keksom. Podarí sa mi dolámať skrutku na okuliaroch a spokojní vyrážame ďalej na Pičan. Niekoľko krát sa pýtame ľudí, smerujú nás no Pičanu nikde. Zastavujeme chlapíka na aute opilého ako delo s brutálne hnilým chrupom ukazuje stále smer rovno. Míňame dedinky Stihoviči, Šujeviči, Mačiniči, Miličiči zdá sa mi, že sme úplne v pi... No a tu trčí pred nami nie ďaleko za kopcami KOMÍN, náš komín tam bývame a zrazu aj Pičan existuje, neodpustím si fotečku (pri značke Piča"n") a daváj po hadích koškách dole. Lukáša čakám jeho večne pískajúce brzdy mi hlasia, že ide... Slnko zapadá, ochladilo sa už nám to tak dobre nešliape :-( na našu veľkú radosť sa objaví tabuľa Voziliči 2km a tak sa len spustíme dole a sme doma.
DST:148,85/AV:22,5/TM:6:35
26.8.2006 Pi: Opúšťame Mária, domáceho vo Voziliči a vydávame sa hľadať Gradinu. Blúdime, hore dole kopcami no moment prekvapenia nastane, keď sa pred nami objaví rampkie(chorvátsky rampa) a colník strážiaci hranice Chorvátsko-Slovinsko. Cez hranicu nemôžme ísť ako turisti, je len pre domácich a naša Gradina je na Slovinskej strane, ups. No drobné nedostatky našej starej stručnej mapy. V Oprtaj u prsnatej peknej čašníčky si objednáme obed a zosnováme plán B, Buje. Cez turistické centrum nájdeme ubytko u starej vdovy, ktorú chodia obšívať každý večer dvaja parťáci dôchodcovia cuckajúci rakiju. Počuť tu viac taliančinu ako chorvátštinu. Hneť vyrážame na bajky lebo Lukaš v očarení pŕs teraz neviem či kuracích alebo čašníčkiných si zabudol v reštike na nabíjačke telefón. Hore na Oprtaj vedie asi 15 km stúpanie a dole najlepšie košky aké som zažil, škoda stáli by za výstup. Slnko zapadá s
chladilo sa a my stojíme na križovatke v Novigrad-e. Lukáš je nažhavený a chce ešte dať Umag, ja som proti striháme si a vyhrávam. Neskôr uznáva, že by sme slušne vymrzli, Umag si pozrieme večer autom. Do Buje to je už len kúsok ale stále stúpame a ja strácam pred kopcami rešpekt, proste ich musíme vyšlapať. Na večeru klasika pizza ale báječna a z vínka zaľahneme príjemne unavení. Ja do manželskej, Lukáš na prístelku neodvážil sa vedľa mňa :-(. V izbe je dôchodcovský pach, naftalín a dohliada na nás zo steny panenka Mária.
DST:71,37/AV:23,5/TM:3:03
27.8.2006 So: Slovinsko bol náš prvopočiatočný plán a keďže je na 20 km vzdialené, vyrážame ráno posledného bajkového dňa za jemného dažďa na hranice. Cesta plná áut, niektoré nás lížu na centimetre ale väčšina vodičov je ohľaduplná. Krajnica cesty je nulová nemáme kde uhnúť. Slovinsko o nič menej kopcovité a tak aspoň po zjazdíku do Koperu nám zahreje naše telesné schráky zubatým slniečkom. Lukáš si zamieňa miestne chechtáky a kupuje mapu. Škoda, že až na posledný deň, nájsť Pičan podľa nej žiadny problém. Z Koperu vedie do Izoly pekné mólo asi 8 km dlhé stále popri mori. Z Izoly sa predierame, cez figové háje a soľné polia do severného cípu Piranského zálivu mesta P
iran. Mestečko má výbornú atmosféru na námestí trhy, tancovačka, predaj šeličobarsčoho a my oddychujeme na policajno-hraničnom móle. Na cípe je postavený kostolík, ktorý trčí do mora no pastva pre oči. Poberáme sa ďalej cez Portorož z hraníc vystúpame posledný kopec a pri značke Buje zakončujeme naše bajkové snaženie s pocitom absolútneho zadosťučinenia našim cyklistickým chúťkam.
DST:64/AV:18,3/TM:3:33
(Majo 06)