Velocipeďácke farby v ďalekých Krkonošiach boli premiérovo hájené aj mojími synátormi na trase detského preteku. Sám som bol zvedavý ako sa vôbec po prvý krát popasujú s predštartovnými prípravami a atmosférou okolo. Nakoniec si to užila aj moja polovička, ktorá musela tesne pred štartom riešiť problém prázdnej pneumatiky na bajku mladšieho syna. Servisné zázemie na štarte bratia Česi ešte neobjavili, tak si musela pomôcť. A treba povedať, že lepšie to vykalkulovať nemohla. Staršieho syna, prehlásila o kategóriu vyššie a mladší mal asi 20 minút nato, aby sa naučil na bratovej 20-ke. Všeto väčšie, rýchlejšie a...nebrzdí sa pedálmi!  Podľa toho nemohla prvá zákruta po štarte dopadnúť inak ako ľahom na štrk. Juraj však sadol na bajk a dobojoval do cieľa svoj prvý maratónik. Adam sa tiež ľahko nedal, i keď tiež okúsil zámocký štrk. Do cieľa dorazil a ako sa na velocipedistu patrí, vo finiši trhol ešte jedno miesto. No a aké padali prvé otázky v cieli? Kedy máme ďalší....?