Po neúspešných pokusoch na jar a v lete sme nakoniec stihli aspoň posledné kolo Karloveskej MTB Ligy. Čo by to bolo, neskúsiť pretek čo máme hneď za humnami.
Pred štartom si detičky s pobehujúcimi a pokrikujúcimi oteckami v pätách obkrúžili skúšobne okruh. Ja som pokrikoval tiež, ale vyvážal som sa na bajku..:o)) Na štarte sme dostali zadný rad, keďže sme neabsolvovali predchádzajúce kolá. So záujmom som sledoval obetavú babičku, ktorá svojho vnúčika pridržiaval v rade pred nami a ktorej asi unikli predštartovne zúžené zreničky detičiek, ktoré sa o pár sekúnd na ňu vrhnú a roztrhajú na kusy....
Namiesto na babičku sa však deťúrence vrhli po štarte navzájom na seba a každý rodič mal veru čo robiť, aby si z tej kopy vybral toho svojho potomka a k nemu prislúchajúci velociped. Adam dokázal trmu vrmu ako tak obísť, Juraja som musel rýchlo reštartnúť a už frčal. Prichádzajú jazdci do cieľa prvého kola. No ale toto, velocipeďácky dres na druhej pozícii! Aj Jurko so svojím jedným prevodom bravúrne necháva jedného súpera za druhým za sebou. Po prvom kole na ôsmom mieste. Do cieľa udrží Adam perfektné druhé miesto, Jurko zatiaľ v stúpaní nemusí riešiť prevody a tak ide zo sedla a buší čo to dá. Do cieľa dofrčí na parádnom 5. mieste! Ani sme nečakali že to takto pôjde a že sa pozrieme na bedňu už vôbec nie. Adam je šťastný a Juraj už očami nastavuje posed bratovej 20-ky, ktorú bude na jar v Karloveskej MTB Lige sedlať.