Trocha poézie
Ako dôkaz toho, že cyklistikou postihnutí, nie sú len nejaké chladné tvory tupo bušiace do pedálov, ale práve naopak – hlboko a niekdedy až poeticky mysliace bytosti, dovolím si uverejniť umelecký produkt nášho velocipedistu JUra. Umelecká hodnota jeho motivačnej básne je o to vyššia, lebo vznikla skutočne počas prvých tohtoročných kilometrov za baranmi bajku a myslím že aj adresát ktorému bola o pár desiatok minút ešte za tepla prednesená, neudržal veru nejednu slzu. Teraz neviem či to bolo od žiaľu alebo od štastia....
Báseň uverejňujem s láskavým dovolením autora, v záujme motivačnej stimulácie aj u ostatných členov velocipedka, ako aj ostatnej širokej cyklistickej populácie.
Motivačná báseň
Autor: JUro
Čo to vidím zasa, aké tučné prasa!
Dostalo sa do stavu, keď skazilo si postavu.
Dúfam že len na krátko, naše milé prasiatko.
Na bicykel rýchlo sadaj, trasu vhodnú sebe hľadaj.
Nech to tvoje telíčko, nie je ako vajíčko!
Akú doslova explóziu veršov, strof a neviem čoho ešte táto báseň vzápätí spustila, to veru čakal len málokto. Na bicykel sa veru rýchlo nesadalo. Skôr sa chopilo pera, aby z toho nakoniec bola takáto
prestrelka...