Tatranské pešipedko - Račkova dolina 13.9.-16.9.07
Keďže moje tohoročné cajglové nadšenie som zabudol niekde na „upršanom Sliezskom dome“, po 4 mesiacoch nešportovej aktivity a papučovej kultúry mi Rasťo podhodil výlet do Račkovej doliny s turistickým programom. Hádam tam nájdem aj to zabudnuté cyklonadšenie?
Po počiatočnom váhaní (robím cecky, čo na to koleno?) sedíme štvrtok ráno o 06:00 vo VŠPáckej strele značky Karosa s výstupnou stanicou Trangoška, Chopok-juh. Počasie chladné, mlha, občas kvapka, no leto - úplne zle! Následne začína pršať, turistický chodník je ako pešia zóna, predbiehame úderníckym tempom skupinky výletníkov mieriacich do jaskyne Mŕtvych netopierov. Onedlho značne zahriati intenzívnym stúpaním bočíme ku Štefánikovej chate a do čela sa nám začne opierať chladný vietor. Vzhliadam rezervy v mojej turistickej výbave, ktorú nesiem zo sebou a hlavne rifle typu „účastník zájazdu“ na vietor odmietajú reagovať - podfukuje. Na Štefáničke dobíjame enagi, kapustnicou, čajom, pivom, obsluha sympatická Maruška hodí po nás aj milým úsmevom. Obliekame ostatné zvršky a postupujeme popod Ďumbier traverzou ku Rázcestiu na Krupové sedlo. Silný vietor stále prináša mlhu a panoramata dnes kašlú na nás. Zostupujeme z kopcov do Širokej doliny a na úzkom chodníku, v horných častiach značne zasneženého, nachádzame v pravidelný intervaloch čučoriedkový trus, vraj medvedí, našťastie pred nami z mlhy vystupujú len turisti a nie majiteľ čučoriedkového h... . Nižšie si odbočíme z chodníka pozrieť partizánske bunkre a aj keď nás moc neoslovia, chalani sú spokojní vďaka úlovku niekoľkých dubákov zašitých pod stromami. Pod krovím v tráve, mojim okom nezbadateľné, no oni nachádzajú jeden za druhým. Hubári – fascinujúce, snáď sa k nim raz aspoň trocha priblížim. Môj úlovok, ništ. Cieľová stanica Lúčky, autobus nás odváža na chatu do Račkovej doliny.
Druhý deň sa na nás počasie pripravilo a okrem modrej na oblohe nie je nič. Už o 08:00 naša úderka stúpa dolinou Kežmarskej Bielej vody na chatu pri Zelenom plese. Tretí z našej partie, Maroš, v ten deň prezývaný aj „kamzík“ nám čoskoro ukáže záda a tak s Rasťom vlastným tempíčkom šliapeme, zastavujeme, kocháme, fotíme, teda ZKF, Belianske Tatry na pravo, pred nami zasnežený Kolový štít, Čierny štít a ostatné veľké šutre. Po krátkej pauze na Brnčálovej chate, pokračujeme v tieni hôr kde teplota rázne klesá a dokonca sa objavuje na Čiernom plese ľad, smer "Švišťovka". Vychádzkovú pohodu oživia reťaze a prudké stúpania a zikzakový chodník smerujúci k vrcholu. Cesta je plná turistov, slnko hreje, lýtka sa zapaľujú a v istom momente strácam chodník pod nohami. V rytmickom monotónnom šliapaní si nevšimnem, že ide iným smerom a zrazu sa ocitám na kraji, kde je už len prázdno a roklina. Úderka už osedláva 'Švišťovku' a ja pomaly kontrolujem každý krok aby koleno náhodou nefrflalo. Až teraz aplikujeme tie správne ZKFF, Lomničák pred nami, Zelené pleso za, ťažká pohoda. Ďalej zostúpime na Skalnaté pleso, prebehneme Studenovodské vodopády a z Hrebienku sa posledný krát vezieme pozemnou lanovkou do Smokovca. Táto už doslúžila a nahradia ju novou modernejšou. Báječná turistická 8-hodinovka nám celkom dala zabrať a únava je zaslúžená.
Tretí deň prší a tak s Rasťom aplikujeme zákuskovo-kávičkovú kultúru, premostenú shoppingom po outdoor obchodoch. V elektrónke na Štrbák nás ohuruje sympatická MCBP, ktorá si prisadne rovno oproti nám a s ležérnou eleganciou zhadzuje zo seba jednotlivé vrstvy. Žiadne lascívne scény sa však nekonajú :-(. Maroš si medzi tým uderí kolečko okolo Sliezskeho domu a poobede sa opäť stretáme pri kávičke a koláčoch v Smokovci.
Štvrtý deň sa zastavíme v Turčianskych Tepliciach a po oddychových 2,5 hodinkách v aquaparku tiahneme nadol, home.
(Majo)