Dostal som za úlohu napísať tento článok z jednoduchého dôvodu "prežíval som ho vraj najintenzívnejšie". Určite za tým netreba hľadať žiadnu iróniu :-).
Akoby maratóncom nestačila sobotná Klasika, večer sa už strategicky plánovalo kam ráno. Keďže sme boli ako Velocipedisti zasek trocha pohromade spoločný výjazd  na  Sliezsky dom by padol vhod. Mal to byť Marcelov druhý útok v tom týždni, pre mňa s JUrom premiéra a Ďuri to mal pojazdené už dáky ten pátek dozadu. Termín šibeničný, ráno o 06.00.
Vstávame do zamračenej a daždivej oblohy, taktizujeme a po chvíľke zaľahneme, späť do postelí. Takú nehrali ísť úmyselne za každú cenu bajkovať do dažďa! To ešte netušíme, že moje rosničkovské schopnosti nás o pár hodín na to, keď slnko na ½ hodinku prekukne cez mraky posadia do sediel. (Keď už som ten bajk ťahal zo sebou nech aspoň nie nadarmo.) Marcel odstupuje z časových dôvodov, Tomáš si radšej vyberá výletík na Štrbské bez bajku, ja som nažhavený a Jurofci jak by dal. Slnko svieti, no nie nadlho, stúpame na Smokovce, kyslíku ubúda, nohy tvrdnú, predsa nástup hneť do kopca mi neprospieva, maratónci si ležérne kecajú  a šliapu do pohody a ja viem že už je zle. JUro sa ma snaží podporovať songom od Hexu a mne v ten deň nebude v hlave už nič iné znieť len " ja sa mám, ja sa mám, bicykel ma nesie..." chvíľu sa pohrávam s myšlienkou otočiť to no kolektív dodáva motiváciu vydržať. V Polianke schválne nepíšem "sme" ale som relatívne oddýchnutý a pred nami začína stúpať haďá koška. Povrch cesty ideálny pre trekový, prípadne horský bajk - rozbitá cesta, jamy takticky posypané štrkom a kôrou, priečne žľaby na odtok vody - a my na cesťákoch. Chlopi na bajkoch poletujú provokačne okolo mňa - tu fotečka, tam fotečka, momentka úsmev, materina dúška, ihličie, vykecávajú sa a ja mlčím, zatínam sa, lapám dych, sústredím všetku energiu na tu posr...ú 39/26ku (ešte že ju má aj JUro-kolegiálne gesto) a samozrejme " ja sa máááám...". Po intenzívnom úvode sa cesta jemne vyrovná a už je dobre ... až na ten dážď, rosnička sa prerátala. Míňame les, kosodrevinu, machy a lišajníky a ja márne dúfam, že budú aj snedé bicyklistky :-( . Čoskoro zahliadneme Sliezsky Dom, sneh, pleso a je dobojované. Rýchle uderíme památnu fotečku za asistencie prekvapených turistov naložených v igelitových prišikabátoch. Na ZFK panoramat dáko nieje času, nahodíme zvršky a adrenalín sa nám rozlieva do žíl pri zjazde mokrou, blatkovo-šmykľavou cestou. Sajrajt pod brzdami dáva zabrať ráfikom aj nám, striehneme kde nelahnúť, dážd bije do tváre, štrk škrípe pod zubami, no slovom jedna báseň. Radšej 2 x hore ako raz dole za tohto počasia. Dole v Polianke sme riadne vyzimení, kolená pizdujú, zatuhnuté prsty na brzdách praskajú, tretry čvachtajú a suchý je len luft v pneumatikách. Jurovci si ešte zazjazdujú do Novej Lesnej a ja ich nemám šancu dobehnúť, jak to robia netuším. S boľavými kolenami, premočení, zarážame záverečný klinec tohto výletu – o rok opäť, ale už na čas !!!

                                                                                                                                      

Track / Slideshow

(Majo)