Presne 5:10 SEČ ma zobudil môj manažér svojim hladným pokrikom. Ešte som sa zopár minút prehadzoval v posteli a na pokyn manažéra, nakoľko sa rozhodol rozťahovať na mojej polovici postele som sa postavil, umyl a čuduj sa svete uderil som svojho prvého ranného fógla. Vyrazil som z domu o 5:40 smerom na Devín.
Vonku ani nohy, len par ľudí smerujúc do prace. Bolo úplne bezvetrie a nabral som tempo okolo 28-30. To by nebolo ani tak nič výnimočné, len keď som kukal na môj tepomer, myslel som si že je pokazený. Tep som mal okolo 130 max 135. Zbadal som že v skoré ráno mam oveľa nižšie tepy, uvidím či to bola náhoda, alebo sa mi to potvrdí aj nabudúce. Ale je to zaujímavé. Jarná klasika by sa mohla isť o pol šiestej a nie desiatej, tak by som aspoň Smokovec vyšliapal pri 150, tak jak Duri. Šlapal som smerom na hrádzu, aj keď som tam naposledy utŕžil moju fraktúru claviculae (zlomenina kľúčnej kosti). Veď kto by tak skoro ráno bol na hrádzi, že áno. Pán Frbik je predsa v DE. Pod nový most som sa dostal tak za 36 minút a stále prázdne mesto až na par ožratých ľudí vracajúc sa z diskotéky. Nezabudnem na skupinku Nemcov alebo Rakúšanov, lebo ich "Los Los Ulrich" som nemohol prepočuť.
Prešiel som na druhý breh Dunaja a bol som na hrádzi. Stále bezvetrie a tempo 30. Super. Povedal som si, že pôjdem presne 1 hodinu a potom hodím čelom vzad. Aj tak bolo. Na pol ceste medzi Peeetržkou a posledným bufetom na hrádzi som zastal. Pokochal východom slnka. Popočúval vtákov a šiel naspäť. Inak na celej ceste po hrádzi som stretol len pár nadšencov. Bežcov a korčuliarov a len jedného postaršieho cyklistu na horskom. Pri starom moste som zacítil protivietor, začalo duť jak besné a začal som nadávať. Škoda, že to nezačalo fúkať do zadku. Navyše sa začalo nejako zmrákať a mňa prepadol pocit, že zmoknem, tak aj napriek vetru som začal viac šliapať, ale viac ako 26 -28 to nešlo. Prefrčal som k mostu Lafranconi, pod ktorým som načapal spiacich ľudí v aute SBS, ako strážia nevedno koho, možno mňa. Fúkalo ďalej, prach sa zdvíhal, nepršalo. Trošku to ustalo v zákrutách od Rivieri do Devína. Najhoršie bolo z Devina do DNV, ale to mi už bolo jedno aj keby som zmokol. Bol som blízko. Nehovorím o tom, že som nemal ani náhradnú dušu. Tu ktorú som pichol v Tatrách som ešte neopravil. Zistil som totiž že už nemám opravnú sadu. Tak pôjdem do obchodu cez týždeň. Došiel som domov. Manažér s manželkou ma vítali so širokým úsmevom a pre mňa osobne to bol vcelku super začiatok dňa. Bol som síce trošku unavený, ale deň sa prakticky len začínal a ja som mal za sebou viac ako 50 km. Super pocit. Myslím, že túto rannú úchylku budem praktizovať aj naďalej. Zdar všetkým ranným vtákom.
(Marcel 07)