Kde sa vzal, tu sa vzal, jedno ráno 5.4.2009 u mňa pred barákom Ďuri s bajkom stál. Posilnení o Tomáša a s chýbajúcim Faustom Coppim tvrdo spiacim doma (Rasťom), sme vyrazili v sviežej rannej teplote v ústrety kilometrom na maďarské, dlhé, nikdy nekončiace rovinky. Za skoré vstávanie môže Duri, ale čo človek nespraví pre kamaráta, ktorý sa po rokoch objaví na rodnej hrudi aj s bajkom. Debatný krúžok sa vybral smerom na Komjatice a v novučičkých dresoch hádzal pózy prihliadajúcim okoloidúcim každý kilometrík. Bolo to prvé tohoročné focení v našich farbách a tak si záber pýtal patrične hodnotné pozadí čo si myslím sa vydarilo a výsledok je vác jak úsmevný. Po týchto náročných pózach sa diskúzia pobrala už v menej ukecanom tempičku (nevladal som šliapať nie to ešte vyprávať) smerom na NR. Kritická téma na nás (píšem naschvál nás, ale popravde len mňa) doľahla našťastie už doma a tak padol vhod ranný teplý koláčik, ohráty v mikrovlnke na Oralkee a kakavko z automatu. Po výdatných raňajkách sa rozpustil krúžok s prísľubom daľšieho výjazdu pre Ďuriho a Tomáša a ja som bol rád, že som s chlapcami zvládol aj tieto ľahké ranné kilometre.
Želáme šeckým vlastníkom veľa šťastne najazdených kilometrov v našich farbách !
Majo (18052009)