Prvý výjazd

Na tento výjazd som si spomenul pri písaní dojmov z Nitrianskeho cyklomaratónu. Udial sa už síce niečo pred piatimi rokmi, stále však nestratil nič zo svojho lesku a keď príde naň reč, tak sa celkom dobre pobavíme. Predsa, na prvý výjazd na ceste sa nezabúda – bol to totiž míľník, ktorý urobil veľkú tučnú čiaru za ortodoxnou MTB kariérou nášho kamoša a velocipedistu Maja (to však neznamenalo, že by na MTB zanevrel úplne).

Ej veru, takú malú nepatrnú zásluhu má na tom možno aj môj Fort, ktorý sa mu raz dostal do rúk. Ten som mu z nich síce nakoniec vyrval, jeho to však nakoplo natoľko, že niekedy koncom leta 2001 zazvonil telefón, kde sa ozvalo: ‘…mám fondíka !!’. Pravdupovediac, volal mi vtedy najskôr Majov otec a hovoril niečo už o ‘testovaní na kalibračnom kilometri’ pri Drážovciach. Už som vedel koľká bije a keď už Majo kalibruje, do prvého výjazdu ďaleko nebude…. Správny čas nastal pred Nitrianskym cyklomaratónom. Chcel som si trasu prejsť na nečisto a Majo sa neváhal okamžite pridať.

Tak sa teda jedno chladné septembrové ráno stretávame na kruháči pod Zoborom. Majo, ako sa na poriadnu celodňovku patrí, prichádza náležite vybavený. Predsa len, čaká nás minimálne 140km a na takú štreku zobrať to najpotrebnejšie nebolo jednoduché. Zadné vrecká dresu - ďalej už len Majove výstižnejšie ‘obývačka’ – skrývali okrem iných potrebností tuším aj náhradne ponožky a látkovú vreckovku. To sa mohli tešiť ešte na zvršky odevu, ktoré tam mali so stúpajúcou teplotou putovať. Už vtedy som tušil, že to bude nezabudnuteľný výjazd. Vyrážame teda s obývačkou ‘proklate nízko’ na Hrnčiarovce, Kolíňany a Jelenec a ďalej cez kopčeky do Zl. Moraviec. Prvý krst cez hupáky zvládame v pohode a v Zl. Moravciach si doprajeme prvú pauzu. O chvíľu skáčeme do sediel a za mestom dávame prudkú doprava cez Cigánsku dolinu na Veľkú Lehotu. Zatiaľ ide všetko ako má – príjemný terén dovoľuje prehodiť pár slov a vychutnávať jesennú pohodu Pohronského Inovca.

Sa priznám, neviem ako sme zvládli výšľap nad Veľkú Lehotu, je to už predsa pár rokov dozadu. Jediné čo mi utkvelo v pamäti bolo moje úžasné zoznámenie sa s vlajúcou Majovou vreckovkou, ktorá po ‘akcii’ končí v obývačke tak, že jej koniec stále čúha von. V zjazde na Novú Baňu prichádza ďalší krst – tentoraz rychlostný a zistenie, že pri sedemdesiatke dokáže byť aj traktor oproti ukrutne rýchly! Našťastie cesťák ma oproti MTB o nejaké to kilo menej a tak ho šťastlivo dobrzďujeme až do Novej Bane. Tu máme mierny navigačný problém. Ten nás následne vedie po sympatickej záhradkárskej oblasti, kde má Majo v šotolinových úsekoch podstatne navrch. Ešte pár priekop a stojíme na starom dobrom asfalte. Ďalšie stúpanie a onedlho ‘opierame’na Kostivrchu. Tu padne za obeť nejaká tá horalka a nejaká tá minútka na mobil maminy aby vedela že je všetko OK. Ak sa nemýlim, máme za sebou okolo stovečky a to, ehm najlepšie pred sebou. Slniečko hreje a my pálime zjazdom po zalátanej asfaltke na hlavnú, kde sa v stúpaní za Pílou na Veľké Pole začne do Majových šlapacích a sedacích partií vkrádať prvá krízička. Nato že si na cestný rám stále len zvyká, si chalanisko počína ako starý mazák a namiesto ‘na pešo’ zostáva naďalej pri ‘na biku’. Stretávame sa na konci stúpania a na moju otázku: ‘stojíme?’ dostávam ako odpoveď len vrtenie hlavou. Zjazdom sa dostávame až na križovatku pri Oslanoch. Pripájame sa na hlavnú smerom na Partizánske. Pri pohľade na bojovníka na modro-žltom Foundrieste si odpúšťame stúpanie na Rázdiel, i keď musím priznať, že aj môj pohybový aparát nebol už celkom fit. Tak pokračujeme na Partizánske po najbližšiu benzínku, kde zastavujeme a dopĺňame energiu. Keď Majovi nemizne únavový kŕč z tváre ani po dobrej štvrťhodinke, začínam mať o neho obavy. Vyhrážam sa mu, že ak neprestane, tak volám jeho otcovi, nech sadá do auta a ide po neho. Majo moje dobre mienené rady rezolútne zamieta a radšej využíva celú šírku benzínky na reštart svojich sedacích svalov. Tak sadáme na bajky a absolvujeme, pre Maja asi najdlhších 40km v živote. Z Drážoviec to máme do Nitry už len na skok. Budem úprimný – Majo je zlikvidovaný, zrelý na trojtýždňový kúpeľný pobyt so zameraním na pohybový aparát. Nehovorím, že ja nie, ale aspoň si možem sadnúť….:o))

150km na premiérový výjazd bolo viac ako dosť, priznávam bez mučenia: trocha sme to prepískli. Nasledujúce dni dostávam správy typu: ‘otlaky mám aj tam kde obyčajne nebývaju !!’, ‘mam natiahnuté šľachy a nemôžem sediet’’ a podobne.

Veru, začiatky sú ťažké. Tak ako som si ich odtrpel niekedy ja, alebo hocikto iný, tak sa nevyhli ani Majovi. A ja som mal tu česť byť pri nich a teraz hlavne radosť o nich takto spätne napísať. Už za ten čas sme sa čo to podučili, máme ľahšie bajky aj ‘obývačky’. Najlepšie na tom však je, že bajker Majo ostal cesťáku aj naďalej verný a MTB jazdí len sporadicky.

Upozorňujem že postavy vystupujúce v tomto príbehu nie sú vymyslené a dej sa zakladá na skutočne pretrpenej skutočnosti. A dúfam že mi to Majo nebude mať za zlé, že som to jeho utrpenie hodil na web takto bez varovania a ako satisfakciu mu to venujem pri príležitosti jeho prvého dojazdenia FT-čky.

(Ďuro 06)

Ej Ďuri, dík za príjemné oživenie spomienok na ktoré sa mi vrátili pri čítaní tohoto článku. Veru, bol to môj prvý výjazd na mesiac starom fondíkovi. Sedačka mi vôbec nesadla a po tomto výjazde šla hned' dole. Vreckovka vtedy ešte patrila k štandartnej výbave, no čo nevedel som ich ešte hádzať cez pleco :-). Musím spomenúť, že stúpanie na Veľké Pole ktoré si išiel zo sedla, čo ma neskutočne rozčul'ovalo, lebo som nedokázal pochopiť ako možeš vládať šliapať s takou pohodou, pôsobilo nielen na moje sedacie a šlapacie partie. Myslel som , že ohnem rajdy z toho pevného zvierania a kŕčovitého úchopu. Na takýto premiérový kopec sa nezabúda. No a na vrchu si ma dorazil skoro priam oddýchnutý ako si si dával tyčinku a ja úlne v P. Benzínka v Prtizánskom, kde som si nemohol sadnúť a behal naokolo ako s nasolenou mala tiež svoje čaro :-). Ešte si pamätám cestu dom popod horou, kde sa mi nedarilo naladiť podobnú frekvenciu pri priemerke 28, furt som špekuloval, prehadzoval. Myslím, že sme aj potom znížili na moje naliehanie.

Deň výjazdu 22.9.2001 sobota ,DST:164/AV:21,7/TM:7.32/MX:69.

(Majo)