V nasledujúcích rádkoch som použil nékolko fráz, keré sa často medzi nama v robote používajú a tak sa móže zdat, že text nebude vedzet négdo prečítat. Šecko je napoky a popredku sa omlúvam ludom kerý nevedzá o čo ide ... som sa dáko stracil... pri čítaný. Veríme, že tý kerým to patrí, moji pracovný kamarády, sa budú vedzet v nom najdzit a zorientuvat lebo ja len takto dvihnem ruku a oni úž vedzá že čo já scem ... podaj mi klúč 13.

 
   Výjazd bol 1.6.2007 a až ščul na mna dolehla jeho jedzinečnost a potreba zapísat to. Ná šak jaký by som to bol člen literárneho klubu PUO, keby neutrúsim nékolko poznámek o téjto fajinskej zešlosci. Len tak dynamo, mne sa skratky velice lúba a čo može byt táto? Popracovná Extra Cykloturistika, alebo též :- ) Popracovná Extrémna Cajglovačka s trochu fajnovej irónie. Popracovná - „Po“ šak inakedy sa ani nedá ked sa človek mosí 8,5 hodziny obetuvat tak oblúbenej činoscy jako je robota - „pracovná“ preto, lebo mančaft peletónu sú vačšinu moji kamarády z roboty, kerý sa dajú navéct na bárzjakú sprostost aj športového zameráná. Extra – pre jej nevšednost, lebo ju nerobíme vác jako 1 alebo 2 rázy do roka. Extrémna – boli vácerý kerý tomu nesceli uverit, že tolké kilometre sa dajú prejdzit za jeden den bez vážnejšej ujmy na tele.

 
   Myšlénka PEC dozrívala nékolko rokov hlavne na póbednej káve ked zme raz za čas nahodzili reč bycygle, psiská pod koláma, autáky keré vyciskujú bycyglistov z hradskej, pompka bycyglowa, herbata wanylkowa, jéj šak to sem nepasuje a hlavne „ ... dávaj si na bycygly veľký pozor, lebo na svete velice zlé ludé sa“. Památna veta mojej babky, kerá týmto vlastne scela povedat „synko nejazdi sám“.

   

   Našól som pochopený ale že hneť u kolegyne Cice, kerá už o bycygluváný volačo očula a kolegu, kerému v kolektíve hovorá tata Tibor, kerý tak nejak nevdojak ráz za čas sa bycygluje na chalupu negdze medzi Trnavu, Nitru a Zlatýma Moravcama. Tata dobre pozná místne cesty a hlavné dzedzinské šenky čo sa každému velice že lúby ket už sme ustatý. Na prvý výjazd sme sa moseli porádno nachystat a potrebuvali sme ziscit čo nás čeká, jaké nebespečenstvá, dzedzinské šenky a prekvapená v temto dzivokem kraji, dze najvyší kopec je nadjazd nad štreku :o) prípadne rúle cez Váh, poťažmo smecisko ala Holywood Trnavsky (bohové volačo ten smrad šadze okolo) na nás čekajú. Kade sme scely it, tade sme aj prešly, od asfalték, cez hlinu a zaroscené lesné cestycky vedla Váhu. Jako najhoršá vypadala cesta cez agačinu dze sme si mohli dušu prepychnút na agátovém pychláčy bárkedy. Po obhládke som si domo donésol 3 pychláče v prednem kolesy. Pri prejazde na ostro aj s celú grupu sme preto mali zesebu nevyhnutne náhradné gumy a lepidlo. Ked bycyglová skupina prechádzala ces nebespečné místo any jeden sme nepychly! Cica sa tu ale rozpleščila, retázka sa jej ociskla na nohe a bola celá zagebrená od oleja. Ani po tejto neprístojnoscy to nezdala a užaj šlapala snama dál. Tak jako šelibársjaké pády, sú neodzelitelnú súčascu bycygkluváná aj nezrovnalosci technického rázu. Hattatittlla (cajgel) poradno vyščavila Puša, majitela a jej technickýma záležitoscama som sa mosel zaobírat já. Nedalo sa šaltruvat, ani na tom sedzet, jeden by si s kolenama vyrazil zuby,no nakonec to ale s Pušom šecko dobre dopadlo a ščaslivo došol do cíla. Ket už sa na to Pušove trápený nedalo vác kukat poščal som mu na chvílu moje koleso nech ví čo je porádné bycyglo jak sa patrý. Zážitek to bol určite nevšedny ale verím že Hattatittlla mu ešte poslúži a vydrží hodne dalších kilometrov. V temto mojem literárnem dzíle nemóžem nespomenút aj dalších kamarátov a to našeho, mladého tatka Mareka s meským bycyglom celkom nachystaným na rodziné výlety. Jako je dzecký nosič, šaragla s košom na jedlo (tam by sa zmescilo šuťamínov), blatnýky, odrazky, cingáč, dynamo ba i vác, čo pre terajších bycyglistov s karbónovými rámami sa móže zdát jako nepochopitelná vec. Marek s túto plnú výbavú hltal friškým tempom šecky terénne nebezpečenstvá. Medzi prékopnýkov, kerý ešče nevedzeli odkál idú a kam kráčajú patril Palo, kerého ščul prezývajú Karbóni. Ten poprel šecky tvrdzená o potrebe horského bycygla a celú cestu prešól na galuskáči-užovkár jeden zasraný! Nadržaný a ešče porádno nevýbláznený mladomanželá Hela s Matom (néžeby „teho“ mali málo) kerých záluba v danej chvýly bola úzko spráhnutá s bycygluváným, z celej sily tlačili do betálov na svojch ešče len ščul kúpených bycygloch. Aby neostali v cíni zabudnucá ani ostatný, kerý neišly na bycyglocgh, mosím spomenút jako nás podporuvali po telefóne a hlavne ich výdrž na poslednem cílovém občerstvuváný, dze už nedočkavo vykúkali príchod hlavného peletónu. Neodflákli sme ani jeden kilometer a s velkým nasadzeným sme natahuvali retázku od jedneho šenku též k druhému, též k trecému ... a tak.

 
   Možno, že výsledky tehoto výjazdu nikeho neohúra, lebo bycyglisty na tejto stránke sledujú inšé cíle, šak o to ani neišlo v našem výjazde. Hlavná mýšlénka stretnút sa po robote a trošku si zašportuvat sa naplnyla a každý účasník potvrdzil pozitívný účinek bycygluváná na jeho telo a též sa prehĺbilo naše kultúrne a společénské kolektývne cícený.

 Pôvodný článok / Fotečky

 


Majo,základ / Dano, trnavské cícený / Milad, koriguváný a foto fidlátka

 

august-november 2008