-          Dva týždne do FT: Čo nevidieť máme tu zas po roku našu fernetturovicu, alebo kratšie a výstižnejšie, FT. Vyzerá to zas na celkom slušnú melu. Ak sa nechcem tento rok plantať svojou priemerkou na chvoste poľa, musím dať horáku na nejaký ten týždeň vale. Skúsim sa prekonať a nespadnúť pod 27. JUro má jasnú víziu a ako vyhlásil, v najhoršom môžem vyhrať ja. Veru, konkurencia zosilnela, tak sa skúsim podľa toho zariadiť. Sranda bola v 2003-ťom. Teraz máme level 2007…

 

-          Prvý týždeň FT: Začínam zvoľna so sympatickými 33. Preteky o dva dni v Stuttgarte dodajú ešte sympatickejšiu priemerku – sa mi zas zadarilo za niekým uvisieť. Všetko OK, len som si na úvod trúfal na viac ako na stíhača...hmm. Horšie však ešte len prichádza. Peter vála, JUro zdatne kontruje a ja mám obavy o svoj pokojný rodinný život. Veru, po prvom týždni má špica na konte ôsmu stovku. Keď to takto pofrčí ďalej, do troch týždňov máme víťaza a ja ním veru nebudem! Nedá sa inak a hneď za čerstva musím dvakrát cez stovku. Ešte že mám novú hračku - garmina a môžem strúhať okruhy bez obavy že sa vynorim niekde pri Norimberku. Zatiaľ mi vzduchu neubúda, zato mojej zadnej mišelinke po kilometroch vernej služby už definitívne. Domov prirážam na prázdnej, elegantne prevesený cez predné barany. Hlavne, že som nespadol pod 27... . Resumé po prvom týždni: hrozivých 250km straty na Drtiča JUra. Hej, ešte máme cez 2 litre pred sebou tak aby ste sa nezadýchali!

 

-          Druhý týždeň FT: Tak dobre sa to rozbehlo a teraz toto. Teplota plus zápal mandlí rovná sa antibiotiká a týždeň pauza. Tento týždeň môžem odpísať, z toho nepotečie nič. Až v nedeľu si dovolím len tak zľahka a hlavne som zvedavý na nové vittorky. Nedarí sa. Zas defekt a z plášťa vyťahujem kameň jak hrom. Že by znamenie? Borci po prvotýždňovej nakladačke viac relaxujú a ja strácam len 330km. Mohlo to byť aj horšie.

 

-          Tretí týždeň FT: Zasadá krízový štáb. Treba si stanoviť motivačné mantinely. Ak to má tento rok o niečom byť, do augusta musím mať v kolonke ´zostáva odjazdiť´ okrúhlu nulu. To je plusmínus 300km na týždeň. Musím zapojiť svoje prednosti. Nahadzujem baterky do blikačky a prestavujem budík na ráno o polhodinu skôr – keď už tak už. Tri 80-ky a zahákujem sa na striebornej priečke. Cez víkend je pokorený litrík. Už to začína chytať lepší smer. Len ten JUro drtí stále s nádskokom 250km...

 

-          Štvrtý tyždeň FT: Mandle sa opäť tlačia na povrch a tak som po dvoch dňoch relaxu zas cez tri stovky pozadu. Aby toho nebolo málo, moja úžasná priemerka je tatam. Drtič robí svojmu titulu česť na šprintérskych 33 km posiela moje numero ku dnu. Aspoň že to počasie sa horší – to JUro dosť nerád. Dážď, chlad a nejaké tie povinnosti do toho a hneď sa na horizonte rysuje známa bezlýtková silueta samotného Drtiča! Stačí si už len dva krát privstať a je to tu. Po všetkých tých nahor a nadol som vymrštený na olymp fernettur.  Veru, pekné to tu majú. A ten výhľad...hmm. Dokonca aj ten august má lepšie kontúry! Ale bacha chaloši, tam dole už niekto štartuje pílu aby ten môj olymp podpílil. Počkať, a kde má lýtka...?

 

-          Piaty týždeň FT:  Takmer polovicu FT máme v suchu. Teda v mokru a za peknej októbrovej kosy. JUro sa prekonáva a v daždi a zime dáva o sebe vedieť peknou sériou. Aby sa nepovedalo že jazdím len rovno a z kopca, vyrážam do kopcov a lesov. Prší, ako inak. V nevinne vyzerajúcej zákrute prebrzďujem zadné a už som na zemi. Za slovenského chválospevu na taliansky pneu priemysel (musel som to na niekoho hodiť) sa zbieram zo zeme. Vraciam brzdovú páku na svoje miesto, mapujem škody na sebe a bajku. Niekoľko škrabancov, gate na šrot – teda tak na nudapláž. Nembude to veru dobré! Vyliezam na odreté sedlo a prvé metre sa vraciam do detstva, ked som sa učil udržať rovnováhu. Cez deň dostávam späť cit do prstov a tak sa frčí ďalej – akurát predvídam a brzdím o niečo skôr. Treba makať. Ide víkend a vicedrtič JUro nenechá z môjho olympu kameň na kameni, aby získal stratený flek. Predzásobujem sa dvoma stovkami a čakám čo bude v pondelok.

 

-          Šiesty týždeň FT: Jeden kilometer – jeden jediný. To je tak pol nosnej dierky čo mi dovoluje dýchať vo vodopáde zvanom ‘JUro go to Drtič’. Ten rozohráva cez víkend svoju silnú partiu a už sa v tabuľke červenie prvá dvojstovka. Odrážam sa síce od dna, ale viem, že o päť dní to mám ako Drtič vyúčtované. Krútim mierne zvlnené osemdesiatky a ani vo sne ma nenapadne čo bude o týždeň. Na víkend hlásia horúčavy a ja sa klepem.... Je čas na zasadnutie krízovky. Je jasné že finále bude naše. Čo teraz? Všetko vsadiť na Drtiča a válať kilometre? Alebo skúsiť knaknúť priemerku, dennú maximálku a možno....? Prečo nespojiť príjemné s užitočným? Takže. Bez mučenia priznávam, že kvôli časovke som si vyhliadol vhodnú štreku len s jedným miernym hupom a vopred testol aj kadenciu šlapania. 105 by malo stačiť... Ide sa nato. Do polovice sa kývem niekde okolo 34,5. Nohy kmitajú, čísla na kompe poskakujú. Na veľkú idem len sviatočne. Novinka, kŕč do chrbta som ešte nemal – akurát to dosť cítiť pri nádychu. Neva, o chvílľu to už rozdýchavam na pešo. Z kompu sa na mňa cerí červených 35 a nejaké drobné. Mission No1 possible. Na pondelok sa neteším....

 

-          Siedmy týždeň FT: Začína sa to zvrhávať a mám obavy či nás niekto bude ešte považovať za normálnych. V práci po víkende reštartujem komp, volám systemákom. Nejak mi blbne excel. Asi vírus čo generuje 200-ky v FT tabuľke. To by ešte šlo, len to robí v blbej záložke. Sranda nabok, je to vážne. Ide o to, premeniť niekoľkotýždňovú mordovačku v niečo hmatateľné. (najlepšie, fľaše fernettu)... a splniť ešte nejaku tú misiu! Juro ma demontuje s dvestovkovou stratou. Do cieľa mám cez 400, on tak polovicu. Je pekne a teplo tak prečo ešte raz a poriadne neprikúriť? Pondelok zostáva komp stáť len tesne pod dvoma stovkami. Prvý krát za FT jazdím aj večer po deviatej – normálne mám strach. Noc je veľmi krátka, veľa toho nepospím. Na druhý deň to má všetko spadnúť – tak to aspoň plánujeml. Delím zostávajúce km do troch setov – musím totiž aj na panské. Prvý točím ešte za tmy. Choré, ale čo už. Nemať cieľ tak blízko tak ma po prvej stovke v ten deň na bajk už nikto nedostane. Na poobedňajšie finále zostáva smiešnych 70. Niečo pred siedmou večer je to TU. Komp sa zastaví na tučnej dvestošesťdesiatke ... a ja rozmýšľam, že si zajtra na cestu do práce autom zoberiem garmina....   

 

 

      (Ďuro 06)