BUM!
BUM! Ozvala sa rana ako z dela a ráf ktorý poctivo slúžil bezmála 30 tis. km bol odrazu minulosťou. To že to možem takto pri najlepšom zdraví popisovať vďačím prvému jarnému slnku, ktoré si posvietilo na zadné pneu môjho forta práve keď čakal až vyskočím do jeho sedla po práci - a pridalo k štandartným siedmim barom ešte nejaký navyše. To už bolo asi priveľa aj pre osvedčeného mavica a miesto toho aby sa o dva týždne pobral do zaslúženého dôchodku, skončí teraz takto na šrotovisku.
Už pred zimou mi bolo jasné že km zadného ráfu sú zrátané a posledný víkend som si povedal, že ešte pár dní a zimák odstavím. Som sa holt trochu prerátal. To ešte môžem byť rád že ma podržal poslednú nedeľu keď ustál v zjazde 70-ku a dušu vypustil až teraz, keď svietila na kompe nula. Áno, bez mučenia priznávam že prebrzdený bol viac ako dosť a mal najvyšší čas. Ale, keď ja som ho mal tak rád...
Teda po prednom ráfe, ktorý ukončil svoju púť po tom, keď minulú jeseň pobozkal blatník VW Lupa, je teraz koniec aj so zadným Mavic-om Open Pro. Odkrútili si poctivých 6 rokov bez akýchkoľvek problémov. Merať vtedy kvôli nim cestu až do Zlína veru nebolo nadarmo. Nech sa im preto dobre vodí v tom cyklistickom nebi...
(Ďuro)